Tlieskam,spievam,žijem,užívam.
Víkend prežitý v Bratislave-geniálne.Prídete pozrieť rodinu,malú,čerstvo narodenú lásku,ktorá je tak sladká,že by ste ju najradšej spapali.Ale to všetky detičky.Veľmi sa so mnou nechcela porozprávať :) ale očný kontakt,ten tam bol vždy.Mať pred sebou Bratislavu,kopec myšlienok,jedna osoba,jedna pesnička-super pocit.
Pocit keď sedíte v rýchliku na ceste domov,neďaleko vás si sadne namakaný muž,vy čítate knihu,a cítite že sa na vás pozerá je fakt na nezaplatenie.Prvé čo ma napadlo bolo,že musím vyzerať hrozne,strašne hrozne,že sa určite na mne baví.Keď sa pozriete či na vás stále zíza,stretnú sa vám oči,a vy si pripadáte ešte horšie.Napadne vás po chvílkovom myšlienkovom pochode,že musíte byť ozaj pekná,že sa na vás taký muž celý čas pozerá.V tom znova,že nie,nie,to je tým že vyzeráte hrozne.Po viac ako hodine,muž vystúpil,a vy sa šťastne zamrvíte na sedadle,usmejete sa aký je život krásny,že môžete spokojne čítať knihu ďalej.
Školský život je úžasný.Väčšinou skončíte o pol jednej,idete do obchodu,kúpite si niečo,ulahodíte si,v drogérke skúšate každý rúž,ktorý je lepší,ktorý si kúpite,žasnete nad niektorými,celý čas v škole diskopríbeh,smiech na prvom mieste.
Koniec školy vám spíjemnia super osôbky,vez ktorých si už neviem predstaviť krásu života-školského,aj všedného,na záver objatie,a vy viete že nie ste na svete úplne sami.
Život je celkovo krásny.Slniečko svieti,a vy ste plný pozitývnej energie.Všetko je také krásne,aj keď máte kopec problémov.Je krásne ľúbiť,cítiť lásku,ale hlavne lásku dávať.Robiť druhých šťastnejšími.Je veľa vecí na svete ktoré, nám nevyjdu ale môžu byt tisíce, ktoré dosiahneme len ak si budeme veriť.Niečo čo veľmi chceme a myslíme na to a predstavujeme si to,sa raz stane skutočnosťou.Funguje to.Podstatné je nikdy sa nevzdať,aj keď to vyzerá že už nikdy dobre nebude.
S mojou malou láskou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára