:)

poznáš to, keď si myslíš, že je všetko v poriadku, prešlo to, prešli chvíle plné sĺz, trápenia, premýšľania nad niekým, kto nad ním nepremýšľal vôbec...človek sa preniesol cez to, je to za ním..no zrazu po čase nastane chvíľa, keď niečo z tej doby to všetko pripomenie..stačí jedna pieseň, obyčajný úsmev, pohľad, miesto, sen..vtedy človek pochopí, že na určité osoby, ktoré niečo znamenali pre neho, nikdy nezabudne úplne, len si zvykne na ich neprítomnosť...no nemôže tomu znovu "podľahnúť", už si tým raz prešiel..prešiel si tou bolesťou a slzami..a hlavne - zmierením sa s tým, že je to takto a iné to už nebude...a raz stačilo...aby tým nemusel prejsť znovu,znovu tými utrápenými dňami, ktoré sú už dávno za ním, je potrebné, aby to zavrel do skrinky, ktorá sa neotvára..pretože niekde je dôvod, prečo nemôže byť pri tej dotyčnej osobe..prečo nemôžu byť spolu..prečo nemôžu byť iba priatelia...každá jedna osoba, ktorá prešla naším životom a niečo znamenala, nás niečo priučila..niečo nové ukázala...a keď už to má byť takto, človek musí ísť ďalej so slovami "zvládnem to, aj keby to malo nejaký čas trvať, no viem, že raz budem úplne vyliečený.....