13. 5. 2013

Keď si smutný a pozeráš na oblohu plnú hviezd,možno uvidíš naozaj len tie hviezdy,ale niekedy v tom môže byť aj nejaký vnútorný pocit,ktorý ti dáva nádej pri pohľade hore.Nejaka sila,ktorá ti dáva malé náznaky,že trápenie časom prebolí.Ty sa nadýchneš,zavrieš oči a hlavou ti behá neskutočnˇé množstvo myšlienok,čo bolo,možno aj to,čo momentálne je,či mohlo byť,to,čo bolo a stalo sa,už nezmeníš.Vnímaj prítomnosť takú aká je,možno nevyhovujúca,možno vyhovujúca.Musíš si však uvedomiť jedno,že ľudia do tvojho života prichádzajú,niektorý ostanu navždy,niektorí po nejakej dobe odídu.No nieketorý neodídu úplne.Zostanú v spomienkach,srdci,myslienkach,každý svojim spôosobom.Každý človek nás v živote niečo naučil,niečomu priučil,niečo v nás zanechal.Pocit smútku,ktorý zanechal po jeho odchode sa upraví,zmyzne úplne.Niekedy nezabudneme,aj keby sme veľmi chceli.Čas to upraví tak,že si na to zvykneme.Človek nezabúda,pretože každý človek v našom živote pre nás niečo znamenal.Niekto viac,niekto menej.Niektorý ľudia prídu do nášho života,odídu,len preto,aby sme si následne cenili to čo máme.Niektorí odídu,pretože v živote stretneme lepších ľudí ako boli oni.Aj keď nás život dennodenne skúša,stále nás niečim trápi,nedajme to na sebe vidieť,sú ľudia ktorí to proti nám využujú.Ako hovorím,na každé negatívum existuje v našom živote nejaké pozistývum.Stačí porozmýšľať a uvidíte že je to tak.
Love.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára