6 rokov:
Maminka, som prváčka, a už viem písať. Veľmi mi chýbaš, ocko mi povedal len to, že si išla do roboty. Bolo to už veľmi dávno. Od vtedy si sa mi ešte neozvala. Chcem sa s tebou znova hrať, spievať si a kresliť. Prestala si ma už mať rada? Neľúbiš ma? Spolužiačkám pomáhajú s úlohami maminky, a ja si ich musím písať sa...
ma. Mami, kedy už prídeš domov?
7 rokov:
Mami, viem už aj malú násobilku. So všetkým v škole mi pomáha ocko. Niekedy ho vidím plakať v jeho izbe. Veľmi ma to mrzí keď ho tak vidím. Prečo plače? Mamička, vráť sa už prosím domov. Kedy sa vrátiš? Veľmi, veľmi, veľmi ťa ľúbim a veľmi mi chýbaš. Dúfam že ťa čoskoro uvidím. Vráť sa, prosím.
8 rokov:
Mamka, kde si? Už sú to 2 roky čo si preč. Prečo toľko pracuješ? Nechýbam ti? Lebo ti mne veľmi. Páči sa mi jeden spolužiak, ale hanbím sa to komukoľvek povedať. Je to správne? Príď už prosím ťa domov. Budeme mať v škole karneval, chcem byť princezná. Prídeš mi pomôcť s maskou? Nepracuj už toľko. Ocko zarába dosť. Ľúbim ťa.
9 rokov:
Mamička, odpíšeš mi niekedy? Dlho čakám na tvoju odpoveď, a stále nič nechodí. Veľmi by som chcela bračeka, alebo sestričku. Odišla si už veľmi dávno, pošli mi aspoň svoju fotku, veľmi by som si priala vedieť ako vyzeráš. Si stále tak krásna? Som tvoje malé dievčatko, pamätáš?
10 rokov:
Mami, čo je to rakovina? Ocko vravel o nej a o tebe neakej tete. Nemám ju rada. Niekedy u nás prespáva. Je milá, ale ja ľúbim len teba! Vráť sa prosím. Mamička, už príď, nevydržím to bez teba.
11 rokov:
Mamča, len v skratke. Strašne moc mi chýbaš, vráť sa prosím. Ľúbim ťa.
12 rokov:
Mama, prečo mi stále neodpisuješ? Zabudla si na mňa? Jasné zabudla. Už máš inú dcéru, ľúbiš ju, nie mňa! V živote ti už viac nenapíšem. Stále ma len ignoruješ! Prečo ma nemáš rada? Keby si ma mala rada, odpíšeš mi. Aspoň raz. Ale nie, pre teba je podstatnejšia práca ako dcéra. Nenávidím ťa! Neznášam ťa! Najviac na svete!
17 rokov:
Mamička, veľmi ma mrzí čo som ti naposledy napísala. Dlho som nechápala prečo mi o tebe ocko nechcel nič povedať, ale teraz už chápem. Už viem že si ma neopustila. To tá hrozná rakovina! Tento je svet je nespravodlivý. Prečo si musela odísť práve ty? Veľmi si mi chýbala, chýbaš a budeš chýbať. Každý deň nosím nové kvety na tvoj hrob, a zalievam ich tisíckami slz. Nikdy na teba nezabudnem. Navždy budeš mať v mojom srdci prvé miesto. Navždy tvoje malé dievčatko, ktoré ťa neskutočne ľúbi....(
7 rokov:
Mami, viem už aj malú násobilku. So všetkým v škole mi pomáha ocko. Niekedy ho vidím plakať v jeho izbe. Veľmi ma to mrzí keď ho tak vidím. Prečo plače? Mamička, vráť sa už prosím domov. Kedy sa vrátiš? Veľmi, veľmi, veľmi ťa ľúbim a veľmi mi chýbaš. Dúfam že ťa čoskoro uvidím. Vráť sa, prosím.
8 rokov:
Mamka, kde si? Už sú to 2 roky čo si preč. Prečo toľko pracuješ? Nechýbam ti? Lebo ti mne veľmi. Páči sa mi jeden spolužiak, ale hanbím sa to komukoľvek povedať. Je to správne? Príď už prosím ťa domov. Budeme mať v škole karneval, chcem byť princezná. Prídeš mi pomôcť s maskou? Nepracuj už toľko. Ocko zarába dosť. Ľúbim ťa.
9 rokov:
Mamička, odpíšeš mi niekedy? Dlho čakám na tvoju odpoveď, a stále nič nechodí. Veľmi by som chcela bračeka, alebo sestričku. Odišla si už veľmi dávno, pošli mi aspoň svoju fotku, veľmi by som si priala vedieť ako vyzeráš. Si stále tak krásna? Som tvoje malé dievčatko, pamätáš?
10 rokov:
Mami, čo je to rakovina? Ocko vravel o nej a o tebe neakej tete. Nemám ju rada. Niekedy u nás prespáva. Je milá, ale ja ľúbim len teba! Vráť sa prosím. Mamička, už príď, nevydržím to bez teba.
11 rokov:
Mamča, len v skratke. Strašne moc mi chýbaš, vráť sa prosím. Ľúbim ťa.
12 rokov:
Mama, prečo mi stále neodpisuješ? Zabudla si na mňa? Jasné zabudla. Už máš inú dcéru, ľúbiš ju, nie mňa! V živote ti už viac nenapíšem. Stále ma len ignoruješ! Prečo ma nemáš rada? Keby si ma mala rada, odpíšeš mi. Aspoň raz. Ale nie, pre teba je podstatnejšia práca ako dcéra. Nenávidím ťa! Neznášam ťa! Najviac na svete!
17 rokov:
Mamička, veľmi ma mrzí čo som ti naposledy napísala. Dlho som nechápala prečo mi o tebe ocko nechcel nič povedať, ale teraz už chápem. Už viem že si ma neopustila. To tá hrozná rakovina! Tento je svet je nespravodlivý. Prečo si musela odísť práve ty? Veľmi si mi chýbala, chýbaš a budeš chýbať. Každý deň nosím nové kvety na tvoj hrob, a zalievam ich tisíckami slz. Nikdy na teba nezabudnem. Navždy budeš mať v mojom srdci prvé miesto. Navždy tvoje malé dievčatko, ktoré ťa neskutočne ľúbi....(
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára