:(

Jedného dňa si uvedomíš aká je pre teba dôležitá, čo všetko by bola schopná pre teba spraviť. Pochopíš ako jej na tebe záležalo, ako tu stále bola pre teba zatiaľ čo ty si tu bol pre iné. Prídeš nato, že ona bola tá, ktorá si zaslúžila to, čo si dával vždy iným. Raz to príde, no v tej chvíli už bude neskoro. Bude po všetkom. Ona tu už pre teba nebude. Odíde. Ďaleko od teba. Niekam, kde sa nebudete môcť vídať. Na miesto, na ktorom bude s niekym iným. S niekym, kto jej k nohám položí aj modré z neba len aby sa usmievala, len aby bola šťastná ako nikdy predtým. A v tej chvíli pochopíš, že si ostal sam. Sam medzi všetkými falošnými ľuďmi , medzi ktorými nebude nikto taký aká bola ona. Osoba, ktorú si mal tak strašne rad. Človek, pre ktorého návrat by si spravil čokoľvek na svete. No vtom momente ti dôjde, že už sa to nezmení. Odišla, a nič/nikto ti ju nevráti naspäť. Začneš spomínať na tie spoločné chvíle. Chvíle, ktoré by si najradšej zopakoval. Premietneš si v hlave tie momenty keď ste sa spolu smiali, keď ste blbli jak malé deti. To obdobie tvojho života, o ktorom by si nikdy nepovedal, že sa skončí. Že ti bude len ďalšou spomienkou do zbierky. Ostaneš bezmocne stáť a budeš len počúvať to ticho, ktoré za sebou nechala. To prázdno, ktoré po nej ostalo. . . A v tej chvíli bude zbytočné premýšľať o tom, kto má na tom vinu. Stalo sa, nevrátiš to späť. Uspokojíš sa s niekym, kto jej bude podobný. S niekym , kto ti bude pripomínať osobu o ktorú si prišiel. Budeš sa usmievať, vravieť aký si šťastný , no v duchu si budeš uvedomovať , že nikto nebol, nieje a nebude ako ona. Osoba ktorú si navždy stratil...