Smrtelný deň

Môžem povedať že už som doma.
Doma.Doma,doma,doma. V teple.
Dnešný deň bol pre mňa ako som ráno povedala SMRŤ. Vstala som až na 3 zvonenie budíka,s pól hodinovým sklzom,ledva som sa umyla,obliekla a už som utekala na autobus.Oči  opuchnuté,kruhy pod očami. Hotová smrť.Nevyspatá a unavená.V škole to nebolo o nič lepšie. Anglický jazyk,matematika potom sme šli do divadla,tam to bolo super. Predstavenie sa volalo Nenávidím. Veľmi pekné a veľmi skutočné to bolo.
Naspäť do školy,seminár z matematiky,a domov. Celá mokrá.Teraz sedím,pijem najlepšiu kávu,a rozmýšľam ako všetko postíham.Taliančina slovíčka,taliančina test,taliančina odpoveď,spoločensko vedný seminár písomka,na sloh máme napísať charekteristiku blízkej osoby. Keby som vedela aspoň o kom to mám napísať. Blízka osoba.Rodina je rodina.To sa nepočíta.No blízka osoba? Pf mám okno o kom to budem písať.Poviem vám že sa mi nič nechce. Chcem si ľahnúť do postele,pustiť Jak vytrhnout velrybe stoličku a zaspať.V hlave mám totálny zmetok,a v srdiečku tiež. Bude niekedy lepšie? Dočkám sa toho dňa? :)
Ide sa učiť. Prajem vám krásny,upršaný,unavený poldelkový deň.