Samota a neschopnosť rozjímať brániaca človeku splynúť s okolitým svetom vychádza z najtajnejšej hĺbky podvedomia každým dňom prichádza ku mne a pýta sa ma, či som nezabudol na svoju úlohu. Ja som však len skala na oddych. A skala mlčí. Skala nepozná teplo,vychádzajúce so svedomia. Skala sa nikdy nedozvie rozlúštenie bezmocnosti človeka zakliatej v jednom tichučkom slove
sám...
Keď som bol v tvojom veku,písal som poéziu.Bola plná smútku a bolesti.Veril som,že sa to raz zmení.Aj sa to zmenilo,no nič netrvá večne a smútok sa vrátil.Znova a znova.
Tajomná.
Som iba soľ v tvojich očiach a slinou vyplutou na chodník tvojimi ústami. Kto je však viac? Iba sám ako návšteva prichádzam k tebe a chcem sa túliť k tvojím slovám. Dať im zmysel. Naplnenie a znova ich zradiť. Nemám síl, nemáš záujem...
Život je poézia...avšak jeden úsmev iba pre mňa,a môžeš sladko spinkať.A v snoch si to všetko predstavovať.Veď keď je náš život len sen,môžeš byť chvíľu v mojom náručí.Veď vždy sa môžeš zobudiť..
Skala na oddych
OdpovedaťOdstrániťSamota a neschopnosť rozjímať brániaca človeku splynúť s okolitým svetom
vychádza z najtajnejšej hĺbky podvedomia každým dňom prichádza ku mne a pýta sa ma,
či som nezabudol na svoju úlohu.
Ja som však len skala na oddych.
A skala mlčí.
Skala nepozná teplo,vychádzajúce so svedomia.
Skala sa nikdy nedozvie rozlúštenie bezmocnosti človeka
zakliatej v jednom tichučkom slove
sám...
Keď som bol v tvojom veku,písal som poéziu.Bola plná smútku a bolesti.Veril som,že sa to raz zmení.Aj sa to zmenilo,no nič netrvá večne a smútok sa vrátil.Znova a znova.
Tajomná.
Som iba soľ v tvojich očiach
a slinou vyplutou na chodník
tvojimi ústami.
Kto je však viac?
Iba sám
ako návšteva prichádzam k tebe
a chcem sa túliť
k tvojím slovám.
Dať im zmysel.
Naplnenie
a znova ich zradiť.
Nemám síl,
nemáš záujem...
Život je poézia...avšak jeden úsmev iba pre mňa,a môžeš sladko spinkať.A v snoch si to všetko predstavovať.Veď keď je náš život len sen,môžeš byť chvíľu v mojom náručí.Veď vždy sa môžeš zobudiť..
:)
Odstrániť