15. 9. 2012

Moja jediná úľava je spať.
Keď spím, nie som smutná, nie som naštvaná, nie som osamelá.
Som nič.

2 komentáre:

  1. Skala na oddych

    Samota a neschopnosť rozjímať brániaca človeku splynúť s okolitým svetom
    vychádza z najtajnejšej hĺbky podvedomia každým dňom prichádza ku mne a pýta sa ma,
    či som nezabudol na svoju úlohu.
    Ja som však len skala na oddych.
    A skala mlčí.
    Skala nepozná teplo,vychádzajúce so svedomia.
    Skala sa nikdy nedozvie rozlúštenie bezmocnosti človeka
    zakliatej v jednom tichučkom slove

    sám...


    Keď som bol v tvojom veku,písal som poéziu.Bola plná smútku a bolesti.Veril som,že sa to raz zmení.Aj sa to zmenilo,no nič netrvá večne a smútok sa vrátil.Znova a znova.



    Tajomná.

    Som iba soľ v tvojich očiach
    a slinou vyplutou na chodník
    tvojimi ústami.
    Kto je však viac?
    Iba sám
    ako návšteva prichádzam k tebe
    a chcem sa túliť
    k tvojím slovám.
    Dať im zmysel.
    Naplnenie
    a znova ich zradiť.
    Nemám síl,
    nemáš záujem...



    Život je poézia...avšak jeden úsmev iba pre mňa,a môžeš sladko spinkať.A v snoch si to všetko predstavovať.Veď keď je náš život len sen,môžeš byť chvíľu v mojom náručí.Veď vždy sa môžeš zobudiť..

    OdpovedaťOdstrániť