Ten pocit, keď sedíš za počítačom a zrazu narazíš na fotku niekoho, koho si mal rád. Začneš si prezerať ďalšie fotky a spomínaš, aké to kedysi bolo ... Pustíš si smutnú pesničku, nájdeš si starú konverzáciu a čítaš si čo ste si kedysi písali. Teraz si hovoríš, že tie časy by si chcel vrátiť späť a začnú ti tiecť slzy. Spomínaš si na vaše spoločné plány, ktoré ste mali a na to čo ste spolu zažili. Ale vieš, že už to také nikdy nebude. Premýšľaš prečo už to nie je ako predtým. Kde sa stala tá chyba? Kde je ten problém? Potom zistíš, že vlastne už to nie je ako predtým len kvôli blbosti. Kvôli blbosti, ktorá už nikdy nejde vrátiť späť.
The feeling when you're sitting at the computer and suddenly you encounter a photo of someone you liked. You start to view more photos and remember what it once was ... You let the sad song, you will find the old conversation, and you're reading what you wrote once. Now I say that those times would you like to go back and start those tears. Remember your joint plans that you had and what you've been through. But you know that he's never going to be such. You wonder why he's not like before. What went the wrong? Where is the problem? Then you discover that it is actually longer as before just for shit. Because of the idiocy that has not ever go back.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára